Životný štýl - pre celú rodinu
ZORUNA ZORA KOVAČIKOVA
energo-kozmo-psycho-terapeut
poradca-liečiteľ na telo a dušu
PORADKYNA ZORUNA
VEŠTKYNA ZORUNA
Nikto nežije na pustom ostrove
a žiť s ľudmi znamená prispôsobovať sa im,
čiže rešpektovať zákony,
verejnú mienku
a normy spolužitia danej spoločnosti.
Tak, ako nejestvuje absolútna,
ale ani pre každého rovnaká
spravoslivosť,
nemožno hovoriť ani
o absolutnej slobode ,
človek si aj svojím srdcom kuje okovy,
rovnako ako aj svojimi neresťami,
a s veľkou radosťou mu ich kujú iní,
aby sa svojou mocou nad ním cítili slobodnejší.
-Sám slobody je hoden, kto vážiť si vie slobodu iných. -
Ani tento okrídlený výrok nášho klasika sme sa nenaučili rešpektovať.
Nie každá sloboda je zaslúžená.
Spravidla viac slobody má ten , kto má viac peňazí,
a tie, ako vieme, žiaľ len málo kedy zodpovedajú jeho zásluhám.
A od toho, kto si čohokoľvek uzurpuje viac ako iní,
viac ako sám potrebuje, a na úkor iných ,
neočakávajme,
že to bude dobrovoľne rozdeľovať.
V peniazoch ako je povedané, je moc.
A moc znamená dostať iných do svojej závislosti,
čiže odobrať im na základe istej dobrovoľnej
- povedzme pracovnej
- dohody časť osobnej slobody.
Zmluva je dobrovoľna,
a predsa vynútená existenčnou nevyhnutnosťou.
A takých závislostí , do ktorých vstupujeme zdanlivo dobrovoľne,
čiže z vlastnej vôle, a pritom pod tlakom nevyhnutnosti, je veľa.
Na krivých chodníčkoch či šikmej ploche je to ako v bahne
- čím viac sa usiluješ dostat von ,
tým hlbšie sa zabáraš.
Pokúsme sa však vymenovať a pomenovať,
do čoho všetkého sa človek zabára,
do akých zdanlivo dobrovoľných závislostí upadá
a kam všade -
ako sa fajnovo v medzinárodnej diplomacii hovorí
- deleguje - časť svojej nezávislosti ,
medzi tými dvoma základnými dátumami
- ohraničujúcimi jeho pozemskú púť.
PREBÚDZANIE - 0 - 7 rokov
Rodíme sa nesvojprávni a bezmocní viac ako, ktorýkoľvek živočích,
závisí od matky , otca, poprípade náhradných rodičov,
a od nich preberáme a dedíme mnohé ich závislosti.
Postupne sa malý človiečik ako zakliata bytosť na príkaz svojích génov
oslobodzuje a pomaly sa mu uvoľnujú jeho základné ľudské schopnosti -
učiť sa chodiť, hovoriť, pracovať, osvojuje si návyky potrebné
na civilizovaný život.
Tých schopností však má v sebe viac a do akej miery ich využije,
nezávisí len od neho samého.
Obmedzuje ho doba, miesto,sociálne a vzdelanostné prostredie,
v akom sa narodil.
A samozrejme aj výchova - čo všetko mu rodičia môžu
a sú ochotní dovoliť- .
Už predškolskom veku sa učí poslúchať,
nie vždy odôvodnené príkazy,
zvykať sa na detský kolektív a na podriadenosť
sa istej hierarchii dospelých .
DETSTVO - 8 - 14 rokov
Nie každý rodič vie, ako pôsobiť na dieťa,
aby sa optimálne rozvíjali jeho individuálne danosti.
Nie vždy má na to čas, peniaze a schopnosti, aby ich rozvíjal.
Všetci sme vychovavatelia a všetci - okrem výnimiek - amatéri.
A tak dieťa povinne zverujeme profesionálom
- učiteľom, škola však pracuje na kolektívnom princípe.
Na individuálny prístup k jednotlivcovi jednoducho nie je - stavaná- .
Individuálne sa zaoberá nanajvýš žiakmi,
ktorí zaostávajú, poprípade prominentmi.
Je akoby štátom samým pre seba - má svoje zákony ,
často odtrhnuté od života.
O slobode tu sotva možno hovoriť.
Prvým zákonom, ktorý v nej platí, je disciplína a prispôsobivosť.
A ako v každej prísnej regule - cení sa aj šikovnosť,
ako prejsť učiteľovi cez rozum.
Dieťa sa už sčasti oslobodí od moci rodičov,
ale dostáva do závislosti učiteľov,
kamarátov a často aj drogy zvanej televízia či video, počítač.
DOSPIEVANIE 15 - 21 rokov
V tomto veku sa človek na jednej strane oslobodzuje
a na druhej sa zaväzuje, dostávajúc sa do nových závislostí.
Menej silný a nepriebojný jedinec ,
často otrocky kráča v pätách silnejšieho kamaráta.
A neskôr rovnako mocne upadne do závislosti veľkej lásky ,
či sexuálnej túžby.
Hrozí mu otroctvo návyku na fajčenie, alkohol, ba nebodaj tvrdých drog.
Môže sa, ani sám nevie ako zapliesť so zločineckou bandou.
Roky zo života mu zoberie regula vojenčiny - dnes už nie- .
Ale má na výber , môže už na štarte do života uplatniť vlastnú vôlu.
Nezbavuje sa ešte síce existenčnej závislosti od rodičov a školy
- tej vyššej , výberovej
- ale zažíva aj ošiaľ zo slobody myslenia, vzdelavania,
snívania, cestovania.
Je to vari najslobodnejšie obdobie z celého života.
RODIČOVSTVO 22 - 28 rokov
V týchto rokoch sa človek zaväzuje na všetky strany.
Stavia sa na vlastné nohy a svoj životný ortieľ si podpisuje
dvoma základnými zmluvami
- pracovným pomerom
a sobášným listom , ktorým prestáva byť slobodný aj oficialne .
Ak nechce byť na ťarchu rodičom , spravidla sa zadľži,
a to je dnes ťažká závislosť, vyžadujúca aj dve - tri zamestnania.
Daľším putom - vlastne takmer až nadosmrti
- putom lásky a zodpovednosti , sú deti.
A už má vopred vyrátaný svoj každodenný čas - presne na hodinu.
Je po rozlete ducha - vzdelávať sa treba v úzko odborných dimenziach ,
- zábave, kultúre, záľubám, cestovaniu...
Totálna dobrovoľná nesloboda
- obaja rodičia musia do roztrhania tela zarábať - majú už pre koho
- zhánať si základné existenčné potreby,
z ktorých sa však často nemajú ani kedy tešiť.
ZRELOSŤ 29 - 35 rokov
Maraton pokračuje.
Muž časť svojej slobody - delegoval - manželke
a ďalšiu plejáde zamestnavateľov ,
žena sa celá oddala rodine a profesii
- ak nejakú vôbec našla - .
A obaja sa odovzdávajú - to ich vari najviac spája
- v túžbe nabobudnúť majetok.
Na začiatku zháňajú tie najprirodzenejšie veci
- byt a jeho zariadenie
- práca najmenej na desať rokov , no neraz aj na doživotie -,
a keď sú už vo švungu a ide im to ,
register a kvalita stupňujúcich sa
existenčných potrieb sa rozrastá priam aritmetickým radom.
A každá vec, každé vlastníctvo síce dvíha človeku sebavedomie,
zaraduje ho kamsi vyššie, medzi onakvejších ľudí ,
no zároveň ho zaväzuje,
lebo o majetok sa treba starať.
Radosti a starosti, o ktoré sa nechcú s nikým podeliť.
Nesloboda teda nadobúda daľšie podoby.
AKTÍVNY VEK 36 - 42 rokov
Rodina , profesia , majetok - alebo vcelku biedne živobitie
- to sú tri hlavné závislosti človeka v aktívnom veku .
Pre majetok niekedy viac ,
ako kvôli deťom sa už ani rozviesť nemôže .
Mať dalšie manželstvo, ďalšiu rodinu je pre tzv. obyčajného človeka
takmer neúnosné. A aj frajerka je pridrahý špás .
S vekom však pribúdajú aj iné závislosti .
Niekomu napríklad zachutí moc a zotročí ho vlastný karierizmus ,
a inému - neúspešnému - alkohol - .
Vo vzťahu k štátu sme slobodní, čiže oveľa viac ako v minulosti sami
zodpovední za svoje zdravie, socialne postavenie a za to ,
čo bude z naších detí.
Slobodne sa môžeme stať vazalmi ,
podľahnúť hráčskej vášni, či droge.
Slobodne zbohatnúť a aj zbankrotovať.
Slobodne sa stávame sociálnymi prípadmi aj bezdomovcami.
Slobodne môžeme zomrieť , l
ebo sme si nenašetrili na drahý liek
alebo operáciu.
ÚLOHA ŽIVOTA 43 - 50 rokov
Myšlienkam je už teraz trochu voľnejšie.
Kto nebaží po moci , kariére , majetku,
to najnevyhnutnejšie už spravidla má a nemusí sa už nahánať.
Chvíľami už aj zastane, potrebuje sa nadýchnuť a zvažuje,
čo urobil
a čo urobiť nestihol,
v čom zlyhal
a či sa mýlil .
Chce samostatne - na voľnobeh - uvažovať.
Ale vieme vôbec rozmýšľať vlastnou hlavou ?
V tejto vekovej kategorii sú dnes mnohé tvz. staré štruktúry ,
so starým vzdelaním ,
ale po starom sa už aj oni boja myslieť .
Osvojili si novú terminologiu , ktorej nie vždy celkom rozumejú,
aj - nový
- nie už síce jednotný, ale skupinový
- koľko je politických ideologií , toľko je aj myslení
- spôsob uvažovania.
A tá úloha života im doň celkom nezapadá.
Prečo žili tak , a nie lepšie, nevedia.
Lebo čo je to - lepšie - ?
VRCHOL ÚSILIA 51 - 56 rokov
Niektorých závislostí sa už človek zbavil.
Deti sa už osamostatili, a ak mohli rozutekali - za znalosťou svetového
jazyka a svetovejším životným štýlom - čo ďalej - .
Robí čo môže , aby to dotiahol do dôchodku .
Oddáva sa pokojnejším vášňam , úmerným svojmu veku - vnúčatám,
záhradke, rybárčeniu , poľovníctvu, ...
Správne sa teda pripravuje na posledný úsek svojho života a všetci
okrem jeho najbližších
- aj to je pododa nezávislosti - mu môžu byť ukradnutí .
Tú svojú starú lásku vymeniť za inú, je už neskoro a svojím uhundraným
spôsobom si napokon aj rozumejú.
Ani svojho sebectva , ak to neurobil skôr, sa ťažko zbavuje.
No často sa práve v tomto veku nevyhne dosť ťažkej povinnosti -
doopatrovať svojích nevládnych rodičov.
JESEŇ ŽIVOTA 57 - a viac rokov
Ak možno nazvať chudobného slobodným,
tak jeseň života je pomerne slobodná.
Ak sa človek naučí žiť sám , nik ho už nekomanduje , nič nezaväzuje.
Patrí mu celý jeho čas, môže si slobodne čítať, spomínať,
- v spomienkách je všetko krajšie - snívať, slobodne myslieť, ...
Samozrejme nebýva to vždy veselé, ale začiatok jesene
- babie leto -
predsa aj v prírode patrí k najkrajším častiam roka.
A potom už , žiaľ , prichádzajú najsmutnejšie závislosti .
Pripútanosť k invalidnému vozíčku , k izbe, k posteli .
A odkázanosť na iných .
Ale ktože na to myslí , keď ešte nemusí .
Zamyslite sa radšej každý nad svojou slobodou , čo urobiť ,
aby sme sa dobrovoľne nedostávali do nedôstojných závislostí
a dožičili sebe aj ľudom, s ktorými žijeme ,
aspoň pocit vnútornej slobody .
Nemali by sme zabudnúť na budhistický postulát
- nerob iným to , čo nechceš , aby iní robili tebe -
Ak by sme sa všetci týmto postulátom riadili, sloboda by nadobudla
rozmerov -lásky, harmonie, pokoja , kľudu ,pre všetkých .
PRAJEM VŠETKÝM PEKNÚ JESEŇ ŽIVOTA
a láskavé prijatie a milé stretnutie na konci života na Zemi -
- s inými - bytostami - tam u nebeských brán .
ZORUNA ZORA KOVAČIKOVA
energo-kozmo-psycho-terapeut
poradca-liečiteľ na telo a dušu
zorkin@atlas.sk
PORADKYNA ZORUNA
VEŠTKYNA ZORUNA
Náhľad fotografií zo zložky štyl života
